Vojna, ktorú nevidíme - Šikanovanie vo virtuálnom prostredí

Autor: Viktória Mészárosová | 19.4.2019 o 12:30 | Karma článku: 1,00 | Prečítané:  193x

Dnešná doba je poznamenaná vplyvom moderných technológií, predovšetkým internetu, ktorý je súčasťou každodenného života dospelých, detí i mládeže. 

Online socializácia má dobré a zlé stránky. Aj keď otvorila úplne novú dimenziu spôsobov komunikácie a pridala pohodlie pre náš životný štýl, má bohužiaľ aj niektoré nepríjemné účinky. Vývinom technológií, nárastom sociálnych sietí, používaním aplikácií narastá jeden z najčastejších negatívnych javov na internete, kyberšikanovanie.

Kyberšikanovanie (elektronické šikanovanie, príp. cyberbullying) je forma šikanovania, ku ktorému dochádza na digitálnych zariadeniach, ako sú mobilné telefóny, počítače a tablety. Je jedným z príkladov, ktorý má ničivé účinky na dnešnú mládež. Ide o zločin, ktorý sa neobmedzuje len na detské ihrisko. Nevyžaduje fyzickú silu ani osobné stretnutie, neexistujú konkrétne hodiny, kedy k nemu môže dôjsť. Najčastejšie k nemu dochádza na sociálnych sieťach (Facebook, Instagram, Snapchat, Twitter, atď.), cez SMS správy, prostredníctvom emailov, aplikácií, online v sociálnych médiách, fórach alebo hrách. Kyberšikanovanie zahŕňa posielanie, vysielanie alebo uverejňovanie negatívneho, škodlivého alebo falošného obsahu, osobných alebo súkromných informácií o niekom inom s cieľom ublížiť, spôsobiť rozpaky alebo ponížiť. V niektorých prípadoch dochádza aj k nezákonnému a trestnému správaniu.

Online šikanovanie, rovnako ako iné druhy šikanovanie, môžu viesť k dlhodobým problémom – náladovosti, strate chuti do jedla, nespavosti, pocitu nervozity a smútku, strate energie, depresii a úzkosti. Ďalšími následkami môže byť zanedbávanie školských povinností v prípade študentov, pocit hanby, poníženia, pocit vlastného zlyhania, pokles sebavedomia, nedôvera v ľuďoch, násilie voči iným, sebapoškodzovanie až samovražda.

Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave v spolupráci s eSlovensko, o.z. realizoval výskum, z ktorého vyplýva, že takmer polovica mladistvých sa stretne na internete s nadávaním, vysmievaním, ohováraním a šírením nepravdivých informácií. Až 59 % mladých ľudí si na internete robí srandu z iných, takmer 50 % sa niekomu vysmieva a viac ako 16 % mladých ľudí uverejňuje videá a fotografie, ktoré odzrkadľujú trápne situácie druhých. Vyše 65 % obetí kyberšikanovania pozná svojho agresora. Prekvapivé je, že ide najčastejšie o ľudí, ktorých poznajú naživo (zo školy, z práce) alebo sú to známy z internetu. Výskum preukázal, že dospelí ľudia, ktorí sa stretnú s kyberšikanou vo väčšine prípadov o tom nikomu nehovoria, ak sa niekomu zdôveria tak je to najčastejšie kamarát. V prípade mladých ľudí sa dospelým zverilo iba 8 %, z toho takmer 7 % z nich rodičom a zvyšok učiteľom.

Napriek tomu, že sa s vývinom moderných technológií, rozširuje kyberagresia a kyberšikanovanie, kvalita vzdelávania v oblasti prevencie pred týmto fenoménom stagnuje. Prednášky na školách v súvislosti s touto témou sú samozrejmosťou, no priznajme si málokto z nás bral takúto prednášku inak ako „ulievanie sa z vyučovania“.  Vo väčšine prípadov to vyzeralo asi takto: prídem, odsedím si, možno si aj niečo vypočujem čo ma zaujíma, v momente ako opustím miestnosť zabudnem, že takáto prednáška existovala a že kyberšikanovanie môže postihnúť aj mňa a mojich blízkych. Obete kyberšikany sa ťažko zdôverujú s faktom, že ich niekto ponižuje, zastrašuje na internete, vysmieva sa im, zverejňuje trápne fotografie, videá, súkromné informácie, šíri klebety.

Existuje niekoľko dôvodov, prečo kyberšikana letí pod radarom tak často a prečo o ňom mnohí dospelí nemajú potuchy. Kyberšikana sa dá ľahko skryť, pretože táto „vojna“ prebieha za zatvorenými dverami, v mobilných zariadeniach, na internete, kde rodičia alebo učitelia nevidia všetku komunikáciu. Dieťa je veľmi ľahké ovplyvniť a opakovane obťažovať bez toho, aby o tom niekto vedel, preto je veľmi dôležité mať záujem o dieťa, všímať si jeho správanie, preto je dôležité, aby rodičia nielen kupovali svojim deťom smartfóny, ale čiastočne ich aj kontrolovali a prejavovali záujem o tom s akými ľuďmi komunikujú. Veľkým problémom je aj nedôvera mladistvých voči dospelým, a tiež ich presvedčenie, že šikanovanie, predovšetkým na školách, nie je možné zastaviť. 

V súvislosti s prevenciou kyberšikanovania treba spomenúť aj jeho legislatívne poňatie. V podmienkach Slovenskej republiky pojem „kyberšikanovanie“, ale ani samotné „šikanovanie“ nie je trestnoprávne vymedzené. To znamená, že páchateľa je obtiažne potrestať a znaky kyberšikanovania je potrebné zahrnúť pod iné trestné činy. Kyberšikanovanie sa najčastejšie objavuje v súvislosti s trestnými konaniami ako: kyberstalking, vydieranie, nátlak, sexuálne zneužívanie, ohováranie, poškodzovanie cudzích práv, výroba a rozširovanie detskej pornografie, ohrozovanie mravnosti, ...

Faktom je, že online šikanovanie a obťažovanie je ľahšie spáchať ako inú formu šikanovania, pretože páchateľ nemusí čeliť svojej obeti osobne. Práve preto je obzvlášť škodlivé a znepokojujúce, pretože je zvyčajne anonymné alebo je osoba ťažko identifikovateľná. Ľudia môžu byť na internete obťažovaní nonstop, kedykoľvek, keď zapnú svoje zariadenia. Keďže mnoho platforiem sa nesnaží overiť si, či sú ľudia tí, za ktorých sa predstavujú, môže kybernetická osoba zostať v anonymite.

Kyberšikanovanie je, môžeme povedať, najčastejšou formou šikanovania v 21. storočí. Súvisí predovšetkým s vývinom technológií na komunikáciu a vytváranie vzťahov. Je potrebné zvýšiť povedomie nielen detí a mladých ľudí o kyberšikanovaní a jeho následkoch, ale aj ich rodičov a blízkych, aby sa predišlo negatívnym následkom tohto moderného fenoménu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár šéfredaktorky

Kočner sa neštítil fašistov, ale to ani Fico nie

Marian Kočner si pre seba vysníval prekrásny nový svet.


Už ste čítali?